Postoj chvíľu

Lúčne trávy kvitnú blaho voňavé,

v lesoch, hájoch hvízda vtáčia hudbička,

keď sa pozrieš dohora, máš namále,

slnko, oblak veští z tváre nebíčka.

Motýle a pavúky a chrobáky,

krásne farby, tvary vôbec nepoznáš,

nevidíš to, do seba si zažratý,

stále niečo robíš, nevieš tisíc krás.

Postoj chvíľu a rozjímaj,

dýchaj, otvor čuvy.

Nájdi si krásny svätoháj,

v raji svet sa budí.

Na skale si sedí netresk, rozchodník,

v lese iskrice a v bahne záružlie,

každý má to svoje miesto – vôbec nik

zbytočne sa nenarodí – duch to vie.

V kvapke vody žije hora bytostí,

zem je živá, živé sú i kamene,

svet je veľký, v kole všetkých pohostí,

žiadne dieťa nech už nie je nechcené.