Už nebudeme otroci

Vyhrávka Hirax

Nie, už nikdy nebudeme

nemí slúžiaci, zbabelí otroci.

To radšej skapeme, zo scény zídeme,

no nikdy nebudeme už plakať do noci.

Tak čo, ako sa cítiš?

Celý deň zohnutý, v lopote zhrbený.

Tak čo, ako sa ti žije?

S hrčou v gágore vedz, kto nevysloví názor, ten zaživa hnije!

Koľko už trpíš? Trávený strachmi

posledných rodov zblúdilých v temnotách,

slepotou slabých – tak ako sa cítiš? Jazyk, zámok, kľúč!

Narodili sme sa ako Slovani,

nikdy už nebudeme poddaní,

koniec ovciam, to radšej barani,

kto svoje ctí, toho svet nehaní.

Narodili sme sa ako Slovani,

nikdy už nebudeme poddaní,

v dobrom príď a budeš vítaný,

– s mečom, a mocná Sila ťa poraní.

... už nikdy nebudeme

nemí slúžiaci, zbabelí otroci.

To radšej skapeme, zo scény zídeme,

no nikdy nebudeme už plakať do noci.

Sólo Viktor

Vieš, môžeš byť mohúci,

stačí sa zobudiť, baganču včerajška zo seba odhodiť.

V hĺbke srdca lúč dokonalo ukrytý,

stačí ho precítiť – kľúč!