Miesto, kde piesne umierajú

Neviem, neviem...

Ó, neviem, neviem...

Ó, neviem, neviem (va va va va vá va)

Neviem, neviem (va va va va vá va)

Neviem, neviem, čo tu vlastne hľadám.

Neviem, neviem, prečo stále padám.

Neviem, neviem, keď ma život krčí,

neviem, neviem, prečo nebo mlčí.

Bez hanby človek napľuje do tváre,

erbu pomsty postavil oltáre.

Čestný nemôže cítiť tento hnoj

a ty čistý sa len boj!

Svet sa zmenil, náhla tma, vycicané,

slnko za horizont padá vyvracané.

Aj Zem ťaží niesť tento chliev,

vlastné deti plné pliev.

Neviem, neviem, prečo vládne zloba.

Neviem, neviem, lož pravde oči klová.

Neviem, neviem, ľahko pohaniť.

Neviem, neviem, prečo je ťažké pochváliť?

Viem, viem, ľuďom chýba ľudskosť.

Viem, viem, módou je dnes prudkosť.

Viem, viem, nechýba im sila.

Viem, viem, zmizla dobrota a vôľa.

Aj keď nie je vojny, vládne neporiadok,

potkany na čele zasiali na riadok

núdzu, strachy, zlobu, nenávisť,

múdry nevie kadiaľ ísť.

Viem, viem, ako chutí bolesť.

Viem, viem, keď sa pomoc mení na lesť.

Viem, viem, prečo osud nezmeníš.

Viem, viem od zrodu nosiť nosiť nosiť nosiť nosiť ten svoj kríž.

Loď sa nakláňa, načo merať čas,

do tla zhorené srdcia v nás!

Viem, viem, sme tvrdí ako žula.

Viem, viem, spravodlivý je dnes nula.

Viem, viem, meníme sa v črepy.

Viem, viem, ani Boh nás už nezlepí!

Zem sa zmenila, tu piesne umierajú,

na smetiskách ruže prežívajú.

Nádej vädne, a ty to dobre vieš,

zomieram, a ty tiež.