Navždy

Keď mama odišla tak chcel Som za ňou ísť hneď A nepozeral na to Že život mám pred sebou Mal som dvaťsatjedna A vynil celý svet S toho čo sa stalo smiať sa mi už nechcelo A potom ma našla hudba Začal som písať riadky Vravím si do tridsaťpäť Snáď keby dalo sa Však aj tak život umelcov býva tak smutne krátky Tak do tých žiary reflektoróv Rýchlo nahoď sa A vravím si že nech tu Niečo po mne zostane A nech ten život ktorý mám naozaj za niečo stojí Aspoň tú chvíľu ktorú budem na zemi Ešte využijem nech ten Čo sa tých svojich snov nebojí A dnes mám tridsaťšesť všetko sa zmenilo A nestojím tam tej hnusnej tme A neplačem nad sebou v daždi A našlo ma šťastie ktoré bolo iba v sne Každý deň modlím sa aby som tu mohol ostať "Navždy" Nerobím už veci ktoré Som robil a riskoval Že tým na druhý deň sa Už nemusím zobudíť A že život ktorý mi Bol ukradnutý som si kvôli láske Ku svojim dvom babám tak moc obľúbil Chcem poznať chlapa Ktorého malinká si vybere A lásku dá ak si to chlapec zaslúši A odviezť ju k oltáru A popriať jej všetko dobre Chcem tu byť a dať jej objatie Keď to po ňom zatúši Chcem tu byť pre svojich blízkych A po každej keď bude treba Podať ruku ktorá ich vždy postaví A vidieť ich deti rásť a zdieľať Každú chvíľu s nimi spomínať na časy Predtým jak sme zostárli A preto už som odohnal Tú búrku ktorá bola na do mnou A preto hľadám slnko čo keď víde Po daždi a našiel som šťastie ktoré Bolo iba sne každý den sa budem modliť Aby som tu ostal "Navždy" Život má zmysel aj keď sa ti dneska možno Iba zdá že ne Ale ver mi že možno prídu momenty A chvíle keď ti dôjde Všetko smiešne že si chcel s tým skončiť