Slová Nás Lámu

Dva poháre dolu hlavou stopy rieky na stole

Povolené plávať v prúde smútiť iba v kostole

Z ostrých slov onemieva z ticha potom stráca hlas

Na dno skla často prší voda kruto ráta čas

Zabudlo sa na poéziu priestor čo dáva voľný verš

Vlny čo do nás bijú už čakajú na rešerš

Múry nášho vlnolamu praskajú každým nárazom

Kúskami seba plniť škáry a stiahnuť hrubým povrazom

Slová nás lámu, slová nás lámu

Zámeno my delíme napoly

Slová nás lámu, slová nás lámu

Čo ešte dýcha ponárame do vody

Pohodení v tomto bití unáša nás nad priepasť

Zo soli sme celkom spití viažeme sa na reťaz

Na zápästiach vlastné putá kľúče na dne priekopy

Prudký pohyb kosti puká spoločne do nemoty!

Každý pláva v svojom mori kotvíme v iných prístavoch

čakajúc koho to zlomí vo fľaši príbehy nás dvoch

Naše signály na hladine šeptom sa prosia až k brehu

Nezostáva nám už nič iné zo svitom dať sa do behu

Slová nás lámu, slová nás lámu

Zámeno my delíme napoly

Slová sa lámu, slová sa lámu

Čo ešte dýcha ponárame do vody

Zabudlo sa na poéziu

Priestor čo dáva voľný verš

Vlny čo do nás bijú

Už čakajú na rešerš

Slová nás lámu, slová nás lámu

Zámeno my delíme napoly

Slová sa lámu, slová sa lámu

Čo ešte dýcha ponárame do vody