Slobodný človek

Milujem opustené vraky lodí na Petržalskom ramene, kam nik moc nechodí V podpalubí si, ako v bruchu, veľryby pripomínajú príbehy skutočných ľudí Milujem staré, opustené nádražia, kde nikto nestojí, vlaky nejazdia Vládne len hrdza, burina a strata viery, pripomínajú, že z každej diery Môžeš jedného dňa ísť ako slobodný človek Nemusíš sa ponížiť ako slobodný človek Aj najďalej môžeš prísť len ako slobodný človek A nemusíš súťažiť vôbec s nikým ako slobodný človek! Možno si práve obeťou intríg, možno nad tvojou detskou hlavou lietajú iskry Možno ťa hodil cez palubu brat, aby dokázal ženskej ako ju má rád A možno ten bard, o ktorom letí chýr, je doma tyranosaurus ako vyšitý Možno naokolo teba nik nie je rovný, môžeš cvakať hodiny, šňupať heroín jak vždy Alebo odísť ako slobodný človek A nevrátiť sa nikdy ako slobodný človek Lebo nič nemôže byť viac ako slobodný človek A nemáš sa čoho báť, ak budeš slobodný človek! (Nemáš sa čoho báť!) Milujem jazerá aj dlhé lány polí, do nekonečna pozerám, nič už nebolí Pripomínajú, že nie sme tu navždy a že slnko musí vyjsť po nekonečnom daždi Život preletí ani nevieš ako, s obhoreným zadkom tu zas stojíš jak pako Možno pripomínaš vnukom prvé jazdkyne formuly, nakopni tú herku, začni od nuly Ako slobodný človek Nemusíš sa ohnúť ako psík, si slobodný človek Vždy môžeš dvihnúť hlavu a byť slobodný človek A bárs aj skapeš, už budeš navždy slobodný človek!