Keď mám tieto brýle, som vždycky v štýle.
Môžem vyraziť šupito-presto.
Mám voľný víkend, som na špacírke, dlho som v tebe nebol, ahoj, mesto.
Mám svoje tempo, žiadne ostošesť, dva kilometre za hodinu, voľnobeh.
Stresovať, načo?
Meškám, a čo?
Teba do toho hovno je.
Nebudem plánovať, bude to náhoda.
Už viem, že ulici chýbam.
Vo vačku prázdnota, tak hľadám bankomat.
Branči Kováč, známy prípad.
Holím sa na križovatke, kým volám matke, tá sa pýta, koľko zarábam.
Tak vravím: "
Neboj, mami, poslala's do Bratislavy životaschopného štramáka.
Heeej, tí chlapci svietia, každý vidí ich.
Kam prídu, urobia prievan a mesto patrí im.
Davy dievčat ich riešia, kto čo kde a s kým.
Nevidia peniazmi, aj tak veria si.
Majitelia hry.
