Vodník

Cakas ma pri jazere

a skusas lakat do spinavych vod.

Spadla hviezda – cinkla ako zvoncek na prichod.

Hladas sireny,

co ta tahaju na breh od zeny a kazdej napokon zlomis hlas.

Mas dnes bdele oci,

mas ich modre ako den.

Cierne vlasy,

biele celo – snad ta nikde nestretnem.

Ked sa vecer povylieva

a rano sadne na city, skoncis na dne svojej hlavy utopeny ty.

Kolko dram

v krehkych dusiach

si uz popremienal na alibi, vedia iba ryby

v tvojich hladinach.

Ako boli, ked sa niekto vzda.

Ako boli, ked ta niekto necha odist.

Ako boli, ked zvony nahradia mlkve perony. Ako boli, ked si z tiel spravime kostoly.