Vzlet

Radšej budem sám, ako plaziť sa po zemi Horí mi môj chrám, asi začínam byť ready Bolí ma to stáť, ale svoj postoj nezmením Je ťažké byť nohami na zemi, hlavou v nebi Bál som sa života, teraz sa bojím nebyť Vždy som bol ten ktorý nedokáže žiť bez zmeny No robím to čo musím, stále odsúvam svoj zenit A mnohých to bolí, ale asi stále je mi to jedno Odpútať sa od všetkého je jedinou cestou von Stačí ti iba on Lebo Boh je len jeden, ostatní si z neho štiepia O ten malý kúsok škriepia sa Zabudli na to že je to klon A zabudli sme že ho máme v sebe, v srdci sú tajné dvere Škoda že sa svet zas zabuchol a vymkol Snažím sa byť tou výnimkou A snažím sa o tom porozprávať tebe A možno len potrebujeme dozrieť A koľko do výšky, toľko do zeme Padáme do pekla, lebo smieme A to čo môžeš, raz musíš To čo môžeš raz musíš