Po nás potopa

Zbesilá túžba pretvárať svet,

bagančou zašliapnuť do zeme kvet.

Zvieratá vystrieľať, šperky spraviť z kostí,

to naše konanie raz sa nám vypomstí.

S nadšením dýchame chemické zmesi,

statočnou prácou zničili sme lesy.

Tak v mene pokroku zabíjame svet,

pre našich potomkov nádeje už niet.

Po nás potopa!

Spravili sme dieru v ozónovom kryte,

pred vesmírnym žiarením nič už nie je skryté.

Myslieť iba na seba pravidlo je známe,

zničená je príroda, človek nie je v práve.