So mnou po boku vždy kráčal - ako tichý spoločník

Hovorili sme viac o mne - o čom moje srdce sní.

Ja som necítil sa sám - moje sny mi plnil a nič nežiadal

Vedel vidieť v očiach najmenší znak trápenia

Bohom obdarený – zvládať aj za nás - to je otec sám

S vetvičkou, tou Veľkonočnou - prišli sme ťa potešiť

Ty si vtedy rozhodol sa, že už začneš večne žiť

Zašepkal som ti pár tichých slov,

čo nikdy nepovedal som, keď si tu bol

A s vďakou rozlúčil sa, vidíme sa tam

Snáď každý otec je tým „verným Jozefom“, tichým pestúnom

O toľko vecí chcel by som sa s tebou, otec, podeliť

O veciach, o ktorých sa zdalo, že na nich ešte zvýši čas

Ten plynul rýchlejšie, než dnes, ale ty, verím, otec, že ma počuješ

Ostáva mi však aj z toho žiť, čo stihol si mi poradiť:

„Ostaň verný – pre to oplatí sa žiť!“