Možno Si Pamätáš

Už dvadsať rokov máš úsmev dievčaťa Čo bolo dávno, to sa dnes neráta Mala si izbu maličkú A fotku Pink Floyd na tričku Kde sú tie časy, keď sme nahí V podkrovnom byte do rána hrali Lásku z platní a celé dni Z postele vôbec nevstali Už dávno núkaš úsmev ženy Utiekol čas, navždy Ťa zmenil Dnes so mnou hrávaš inú hru Z ktorej sa nedá uniknúť Po rokoch prídu pravdy holé Chvíľami vie aj život bolieť No keď zatúžim z klietky von Vždy spomeniem si na Štokholm Možno si pamätáš Ako sme mestom kráčali tmou Dlane túžbou zlepené Bolo to dávno, no ja som nezabudol Dobre si pamätám Na tvoje ústa neónové Brána von zo všedných dní Bolo to dávno, no ja som nezabudol Počítaj raz a dva Toto bol náš príbeh príbehov Na konci príde tma Možno si pamätáš Ako sme mestom kráčali tmou Dlane túžbou zlepené Bolo to dávno, no ja som nezabudol Dobre si pamätám Na tvoje ústa neónové Brána von zo všedných dní Bolo to dávno Dobre si pamätám Na tvoje ústa neónové Brána von zo všedných dní Bolo to dávno