Tam kde zapadá slnko,
Nad priepasťou ľudských rán,
Stál tam proste človek,
čo nevládal žiť ďalej sám.
Povedal si teda do očí,
Takto sa žiť nedá, zoskočím.
A na druhej strane,
Stála taktiež krásna dáma.
Vieme čo sa stane,
Keď tak žena stojí sama.
Videla, že vidím z jej očí.
Cítila, že cítim, zoskočí.
Dotýkať sa dúhy túžia, sú vyplašení.
Ako pocit muža, keď dotýka sa ženy.
Dotýkať sa dúhy túžia, sú vyplašení.
Boh predsa stvoril muža, nech dotýka sa ženy.
Dotýkať sa dúhy túžia, sú vyplašení.
Ako pocit muža, keď dotýka sa ženy.
Dotýkať sa dúhy túžia, sú vyplašení.
Boh predsa stvoril muža, nech dotýka sa ženy.
A na prahu smrti,
Na konci leta krásneho,
On našiel tú pravú,
Ona toho pravého.
