Otcova Roľa (Ivan Krasko)

Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia

V poslednom lúči starootcovská horela roľa

Z cudziny tulák kročil si na ňu bázlivou nohou

Slnce jak koráb v ohnivých vodách plá pod oblohou

Horela, horela, horela, horela, horela

horela, horela, horela, horela, horela

Horela, horela, horela, horela, horela

Horela, horela, horela v nás

Keď chceš horieť, nesmieš zhasnúť

Zapálenú dušu vlastnú

Keď chceš dýchať, nesmieš dusiť

Cesty domov hľadaj už si

Keď chceš horieť, nesmieš zhasnúť

Zapálenú dušu vlastnú

Keď chceš dýchať, nesmieš dusiť

Cesty domov, hľadaj už si

Horela, horela, horela, horela, horela

horela, horela, horela, horela, horela

Horela, horela, horela, horela, horela

Horela, horela, horela v nás

Pokojný večer spriaznený s vrchmi, poryvmi zeme

Po lúčoch slnka k podstatám svojim vrátiť sa chceme

A naše telá v odrazoch duší sálajú neme

V chalúpkach svojich zmysel sa tvorí opodstatnene