歌词
Koľkokrát začali sme od nuly,
posledné vety, stratili sa naše sľuby,
hádky v nás zanechali stopy,
dnes už viem, kde ráno sa zobudím.
Tentokrát nezačínam od nuly,
nové vety, je koniec a už to nebolí,
prvýkrát necítim tie stopy, lebo viem,
kde ráno sa zobudím.
Už nevnímam rany pod pás,
my prelomili sme ten tenký ľad.
Dnes mi behá po chrbte mráz,
ten kráča, ten kráča v nových stopách.
Ostali po nás iba slová, čo sme hovorili,
a dni za nami sa lejú ako atrament,
po stopách, kde sme spolu asi boli,
držíš ma za ruku a hovoríš,
že sa to znova nestane.
Že sa to nestane a že si môžme veriť,
že tie rany idú sceliť ako všetko v nás.
Nemám význam v dňoch, a tak hľadám,
keď na to príde správny čas.
No nechce sa mi čakať,
viem, jak sa tie veci majú, nejsom malý fagan.
A vieš, že neviem tuto dýchať sám,
vidím všade naše stopy, čo sú v nás.
A vieš, že po tých stopách nechcem chodiť,
keď ťa nemám držať za ruku jak každý jeden deň,
ktorý som prežil bez teba, bol ako peklo,
tak mi otvor dvere, poďme spolu kráčať zas.
Nehľadám tie stopy, čo zmyl príval,
pamätám, no nevrátim sa späť,
nová tvár, len za sklom búrku vníma,
túlavé kroky v nás našli svoj cieľ.
Po stýkrát začali sme od nuly,
stoprvý koniec pokúša sa hojiť rany,
nemá lož sa ani v tme nestratí,
preč som už dávno, ja nemusím.
Tentokrát nezačínam od nuly,
reálne veci, tak načo tie prázdne sľuby,
prvýkrát necítim tie stopy, lebo viem,
kde ráno sa zobudím.
Už nevnímam rany pod pás,
my prelomili sme ten tenký ľad.
Dnes mi behá po chrbte mráz,
ten kráča, ten kráča v nových stopách.
Čo bolo za nami, sme prešli spolu ako vlny,
prílivom, odlivom, prešli sme všetkým.
Zbúrali hranice, vrátili sa spolu za ne,
dnes vidím iný svet, snažím sa byť lepším.
Autoškola vždy a všade, beháme na tenkom ľade,
dnes už vidím, kade mám ísť.
A keď sme včera boli slepí,
zabudni na všetko pred tým.
Odteraz sme na svete len my, len ty a ja.
Každým krokom, každým krokom nová stopa,
čo ťa učí, čo ťa učí ísť odznova.
Kým sú živé, kým sú živé naše stopy,
posúvajú, posúvajú naše kroky.
Written by: G-Bod, Majself, Samuel Kovacs
