Prometeus

Kto si ma volá ktosi to zkúša Niekomu naozaj nechýbam Stále ma čaká a pritom nevie, že vysoko v horách bývam, že som tu pevne prikovaný S osudom dávno vyrovnaný Aj keď sa snažím neviem sa pohnúť ruky mám skamenené Oči ma pália dívam sa dolu na nič sa nespomeniem Spomienky matné ma sledujú jak čierne supy obletujú Za tmavej noci lásku a dážď ukradol som pre ľudí ja som si sámnenechal nič a nik ma neprebudí Bohmi som spútaný od ľudí vzdialený Nebom aj zemou sudený, smädný a bezbranný aj tak nič nezradím ku svojej skale pribitý A každý večer supy sa zídu vytrhnúť čo ešte mám Niet čím sa brániť ruky sú v putách až ráno sa spamätám Pritom nič nemám len silu skál nikdy nič som nedostal