Neviem ťa prečítať

Neviem ťa prečítať, si ako záhadná kniha,

moja hlava v tebe listuje, aj keď si líham.

Nevieš ma prečítať, zatiaľ to tak chcem,

chcem si byť istá, že pod sebou cítim zem.

Neviem ťa prečítať, o to lákaš ma viac,

dovoľ mi priblížiť sa bližšie než na mesiac.

Nevieš ma prečítať, rada zostávam iná,

píšem ti hádanky, nech sa v nich strácaš,

a ja sa v nich skrývam.

Br:

Ako vtáci nás opustia

vždy, keď je čas,

tak aj nám sa zdá,

že ten náš tiež prichádza.

Ref:

Až keď odíde zima od nás preč.

môže do krásy rozkvitnúť háj.

Strach otočí ma a strácam reč,

zrazu všetko tak jasné sa zdá.

Neviem ťa prečítať, si ako tajomná mapa,

chodníkmi, cestami blúdim a neviem, či sa mi to ráta.

Nevieš ma prečítať, stále dávam ti čas,

na konci cesty je ukrytý poklad, čo čaká na nás.

Br:

Ako vtáci k nám priletia

vždy, keď je čas,

tak aj nám sa zdá,

že ten náš tiež prichádza.

Ref:

Až keď odíde zima od nás preč,

môže do krásy rozkvitnúť háj.

Strach otočí ma a strácam reč,

všetko náhle zas jasné sa zdá.